Andrej Kavuljak
Historický miestopis Oravy (1955)
Dolný Štepanov (Dolný Štefanov)
Slovenská obec v politickom okrese Trstená, so stredoslovenským nárečím. Dnešný úradný názov je Dolný Štefanov. Roku 1355 kráľ Ľudovít I. udelil pôdu na 12 popluží, zvanú Chepanopataka, Mikulášovi, synovi Folkusovmu, a druhému Mikulášovi, synovi Jánovmu a prijal ich do šľachtického stavu. Roku 1373 kráľ Ľudovít zopakoval túto donáciu Mikulášovi. Tomáš, syn Mikulášov, roku 1391 pri registrácii donačných listín v Turčianskom Martine preukázal doklady o vlastníckom práve na Štepanov. Roku 1394 bol pred prepoštom turčianskeho konventu uvedený do držby Štepanova magister Juraj de Nechpal (Marchanka z Necpálu), ktorý toto Štepanovo mal už i predtým. Roku 1473 Blažej de Neczpal uspokojil sestru Žofiu, zasnúbenú Nofrímu z Bojníc, majetkom z osád Krmeš a Štepanov. V XV. storočí vyšnokubínski zemania vstúpili do vlastníctva Štepanova a s ním súvisiaceho Ľavkova. Vtedy Štepanov nebol ešte riadne zaľudnenou osadou, bol to skôr rybolovný a poľovný revír, pretože ho roku 1547 daňoví úradníci nebrali do daňových súpisov ako daňový objekt. Kubínyiovci roku 1560 dostali od kráľa Ferdinanda I. potvrdenie vlastníckeho práva na Štepanov.
Vtedy sa tu začala kolonizácia, a to presídlencami z Vyšného Kubína a okolia, čo dosvedčuje podobnosť niektorých rodinných mien v starých urbároch. Roku 1564 je v daňových súpisoch Štepanov značený pod menom „Stephanowa“ so 4 usadlosťami. Roku 1588 osada Stefanowo patrí pánovi Kubínyimu s 3 usadlosťami. Roku 1590 bola uzavretá dohoda medzi Kubínyiovcami a Thurzom o úprave hraníc Štepanova. Roku 1592 bola urobená metácia chotára. Medzi rokmi 1592-1593 sa rozdvojila dedina na Dolný a Horný Štepanov. Roku 1593 prvý raz prichodí „Also et Felso Stepanowo“, rozdelené na dolnú a hornú časť, obe v majetku Kubínyiovcov, so 4 usadlosťami. Počas dlhej tureckej vojny prišla obec navnivoč, ostali len 4 domy. Roku 1605 vzali Dolné Štepanovo Thurzovci do nájmu od Štefana Kubínyiho za 500 zlatých. Roku 1608 Dolné Štepanovo upadlo a pre chudobu sa z pôvodných 4 domov odrátali 2, takže sa zdanili iba 2 domy. Roku 1611 patril Dolní Stephanow v cirkevnej vizitácii E. Lányiho k tvrdošínskemu kostolu. Urbár roku 1619 ho značí ako „Dolnie Stepanowo“ s 5 sedliakmi v nájme Thurzovcov za 750 zlatých. Podľa súvekých názvov ralí rekonštruované mená najstarších osadníckych rodín Dolného Štefanova sú: Peterka, Matúš, Litvák, Mužik, Gazda. Obec nemala šoltýsov, patrila s Horným Štepanovom a s Ľavkovom pod jedno richtárstvo. Roku 1626 tu bolo 18 osadníckych rodín, asi 90 ľudí; na všetkých 5 raliach sa vysialo 150 lukien zrna a nazbieralo 10-15 vozov sena. Počas kuruckých bojov dedina spustla, pritom prešla do správy rodiny Szentiványich, príbuznej s Kubínyiovcami. Osevná plocha bola r. 1696 len 20 prešporských meríc; roku 1712 sa ešte obývalo len 1,5 usadlosti s výsevnou plochou na 24 prešporských meríc a lúk na 10 vozov sena. Dedina sa začala zotavovať len od polovice XVIII. storočia. Roku 1778 tu bolo už 288 ľudí na 10 raliach; roku 1828 bolo 56 domov a 331 obyvateľov. Obec bola v poddanskom pomere oproti Kubinyiovcom a príbuzným rodinám do zrušenia poddanstva zák, čl. IX z r. 1848. Chotár obce bol zameraný roku 1850, zistená výmera 700 katastrálnych jutár 240 štvorcových siah. Miestnu správu obce viedli volení richtári. Štepanov cirkevne patril vždy k tvrdošínskej fare. Do roku 1918 patril Štepanov k Uhorsku. Potom patri k ČSR. Terajšia výmera je 466,5609 ha (s Ľavkovom), obyvateľov je 303.
Dolný Štepanov na mapách v maďarských archívoch.
Erb rodiny Kubínyiovej.
Vysvetlívky :
poplužie – stará plošná miera. V stredoveku predstavovala rozlohu pôdy, ktorú obrobila jedna poddanská rodina s pluhom a záprahom, najčastejšie s dvoma pármi volov. Existencia poplužia sa na Slovensku datuje od 13. a 14. storočia a súvisela s prenechaním feudálnej pôdy poddaným na obrábanie.
prešporská merica – používaná hlavne ako objemová miera pre obilie, sypaniny. Po roku 1551 bol jej obsah zaokrúhlene 62 litrov. Menej známe je jej využitie ako plošnej miery, teda ako plocha poľa, na ktorú sa vyseje 1 merica sypaniny. Označovala teda plochu (rozlohu poľa), na ktorú bolo možné vysiať jednu bratislavskú mericu obilia, asi 2150 m². V takomto prípade ju nazývame mericou oráčiny. Jej rozloha sa však líšila podľa bonity pôdy od 18 do 21 árov.
katastrálne jutro – stará plošná miera, 1600 štvorcových siah ( 5754 m2 )
štvorcová siaha – stará plošná miera. V poľnohospodárstve sa používala najmä po zavedení urbára. Rozšírená bola viedenská štvorcová siaha 3,59 m2